1 experiment, 3 stredné školy a množstvo prekvapení. Vo Zvolene sme spojili neformálne vzdelávanie s marketingom a požiadali sme študentov aj učiteľov, aby vymysleli originálnu kampaň pre svoju školu. Nechýbali vášnivé diskusie ani výbuchy smiechu…

Bola to poriadne veľká výzva. Začiatkom roka som dostal ponuku od Neziskovej organizácie EPIC lektorovať workshopy o marketingu na stredných školách v rámci pilotného projektu Záruky pre mladých. Milujem neformálne vzdelávanie a nesmierne rád pracujem s mladými ľuďmi. Moju vášeň pre marketing poznáte tiež. Povedal som preto ÁNO. Nevedel som však, do čoho idem…

V dnešnom blogu sa preto dozviete:

• Aké boli moje obavy a čím študenti a učitelia prekonali moje očakávania
• Prečo sme testovali fínsky model vzdelávania na 3 SŠ vo Zvolene
• Ako mi počas workshopov prišlo vedenie školy na „nečakanú inšpekciu“
• Akú skvelú kampaň vymysleli mladí ľudia a čo sa vďaka nej naučili
• Prečo som mal zimomriavky na chrbte, keď sme sa lúčili

Fínsky model na slovenských školách?

Myslel som si, že spravím tri workshopy a idem na kávu. Mýlil som sa. Moje workshopy mali byť pilotným pokusom overiť skúsenosti z fínskeho mesta Turku.

Toto mesto navštívilo šesť členiek pracovnej skupiny zo Zvolena, medzi ktorými bola aj jedna učiteľka. V Turku sa totižto miestnym aktérom podarilo zatraktívniť vzdelávanie na odborných školách. Zlepšili marketing miestnych škôl a zvýšili ich počet študentov. Nadviazali tiež spoluprácu s mnohými firmami. Ako? Vďaka tomu, že zapojili študentov samotných škôl.

Našou úlohou bolo zistiť, či sa niečo podobné môže podariť aj na Slovensku. Do projektu Záruky pre mladých sa pilotne zapojili 3 školy vo Zvolene: SOŠ hotelových služieb a obchodu, SOŠ drevárska a SPŠ dopravná. Zrazu som mal pred týmto projektom rešpekt.

V hlave sa mi vynárali obavy

Pochopia stredoškoláci princípy marketingu? Obetujú svoj voľný čas na to, aby vymysleli nejakú kampaň pre svoju školu? Budú chcieť učitelia spolupracovať so svojimi žiakmi? Podporí študentov vedenie školy? A čo učitelia? Určite nebudú chcieť mentorovať svojich žiakov medzi workshopmi…

Prvý experiment

S týmito obavami som sa vybral na prvú školu – SOŠ hotelových služieb a obchodu vo Zvolene. Niekto si dá ráno frťana, aby sa upokojil, ja si dávam espresso doppio. Žiaci začínajú prichádzať do triedy. Zdá sa, že veľká časť z nich je tu dokonca dobrovoľne, to som nečakal.

Postupne sa zoznamujem aj s prichádzajúcimi učiteľmi. Podotýkam, že dnes to bude trochu „INÉ“ vzdelávanie, než na aké sú zvyknutí, preto pochopím, ak sa nezapoja. Na moje prekvapenie neváhajú ani na chvíľu a hneď sa pridávajú do kruhu. Po pár minútach už ani neregistrujem, že vedľa seba sedia študenti a učitelia. Akosi podivuhodne medzi seba zapadli. Dokonca si učitelia píšu poznámky (nesrandujem).

Zlepšiť imidž školy a prilákať nových študentov

Začínam s workshopom. Dnes pred nami stojí veľká výzva – pochopiť, čo je to marketingový mix, aké nástroje využívame v marketingu a ako sa tvorí taká kampaň. Čo je to guerilla marketing a aké trendy fungujú na sociálnych sieťach. Uff. To je možno až príliš odvážne. Zvládneme to? Celý workshop prebieha formou diskusií, prezentácií, tímových a zážitkových aktivít.

Naším cieľom je zlepšiť imidž školy a prilákať nových študentov. Aby sa nám to podarilo, najprv musíme zistiť, ako si „ideálnu školu“ predstavujú samotní žiaci.

Začína to iskriť…

Prvým krokom je analýza. Pýtam sa študentov, čo sa im na škole páči, čo im prekáža, čo na štúdiu oceňujú a na čo sú hrdí. Začína to iskriť, v triede máme vášnivú diskusiu. Po niekoľkých minútach sa postupne dostávame k tomu, na čo táto diskusia vlastne bola – máme hotovú SWOT analýzu školy.

Po obede sa musíme opäť zobudiť a naštartovať. Risknem to. Dám energizér? Dám. Viete, to je jedna z tých pohybových aktivít, pri ktorej sa musíte „odviazať“. Bude to energizér „I’m gonna say yeah!“.

Študenti hecujú učiteľa

Najprv sa na mňa všetci rozpačito pozerajú, o chvíľu ich to celkom chytí. Najviac pána profesora, ktorý sa do tohto energizéru tak vložil, že mu všetci študenti tlieskajú, hecujú ho a majú z toho pekný záchvat smiechu.

Keď sa upokojíme, pokračujeme tým, že analyzujeme marketing iných škôl, chvíľu sa venujeme cieľovým skupinám, z ktorých premostíme na „persóny“. Teda konkrétnych predstaviteľov našej cieľovej skupiny, v tomto prípade žiakov 8. a 9. ročníkov ZŠ. Tých musíme poznať celkom detailne, aby sme ich v kampani dokázali zaujať. Preto si k persónam píšeme vek, mesto, záľuby, trávenie voľného času, potreby, riešenia, ktoré im vieme ponúknuť, ako aj štýl komunikácie.

Spravili to lepšie ako firmy!

Ja som celkom kritický človek, no tak dobre spracované persóny som už dlho nevidel. Týmito študentmi by sa mohli inšpirovať aj marketingové oddelenia firiem. Fakt. Nepreháňam. Po analýze študentom vysvetľujem, ako sa tvorí marketingová kampaň a aká „domáca úloha“ ich čaká po našom workshope. Budú mať cca mesiac na to, aby dali dokopy nápady a spravili prvý návrh kampane.

Blíži sa koniec školenia. Pýtam sa preto účastníkov, akým slovom by opísali dnešný deň, a pozorne počúvam: ,,Priateľstvo… zábava… radosť… inšpirácia… spolupráca… úžas… chuť… zmysel…“ Zostávam bez slov.

Chvíľka napätia, čo na dnešný workshop povedia učitelia? 

Idem sa spýtať pani profesorky. ,,Poviem ti, takýto typ vzdelávania a aktivít ja nemusím. Nie som až taká kreatívna, nemám rada zmeny a väčšinou sa počas takýchto školení nudím. No dnes som sa prekvapivo nenudila, dokonca ma to bavilo a žiakov tiež. V mnohom nás učiteľov predbehli. V marketingu sú ako doma, ide im to. Myslím, že budú takýto typ hodiny teraz odo mňa očakávať. Hmmm. Keď budem najbližšie učiť marketing, tak ho budem učiť inak. Neviem, ako dlho mi to vydrží, no aspoň sa o to pokúsim.“

Po chrbte mi behajú zimomriavky. Takúto spätnú väzbu som nečakal. Zdá sa, že to, čo sa v úvode zdalo ako najväčší a neprekonateľný problém – teda spolupráca medzi študentmi a učiteľmi – problémom vôbec nie je. Všetci fungovali ako jeden skvelý tím.

Skúška vytrvalosti

Náš prvý workshop síce skončil, čakala nás však tzv. „medzifáza“. Počas nej sa budú študenti stretávať v tímoch a pracovať na svojich nápadoch, učiteľ sa v tomto prípade stáva mentorom, aby žiakov podnecoval a povzbudzoval.

Ako to mladí zvládli? Niektorí sa stretávali cez prestávky, iní tvorili nápady na hodinách a našli sa študenti, ktorí marketingovej kampani venovali aj svoj voľný čas. Vytvorili si facebookové skupiny či spoločný online chat, kde pracovali do neskorých nočných hodín.

DEŇ D – prezentácia nápadov

Prišiel náš druhý workshop. V tvárach študentov som spozoroval nadšenie. Tešili sa, že nám môžu ukázať, k čomu dospeli. Na prezentáciu sme pozvali aj pani riaditeľku, no keďže viem, koľko má vedenie školy práce, ani som nedúfal, že fakt príde.

Ona však prišla, dokonca aj so zástupkyňami. Tak sme tu mali celé vedenie školy. Prezentácie študentských tímov boli úžasné! Mladí to neodflákli, práve naopak, dali si na tom záležať. Vytvorili propagačné logo pre svoju školu, dokonca pre každý svoj odbor v jednotnom dizajne, vyrobili reklamné brožúrky a navrhli, ako prezentovať svoju školu na sociálnych sieťach.

Reakcia, akú som nečakal

Riaditeľka školy odchádzala z prezentácie so slovami: ,,Spustiť Instagram školy? Môžete. Príspevky na Facebook ? Môžete. Videá? Jasné, však viete, že ja podporujem nápady študentov.“ No zostal som v šoku! A študenti tiež.

Po prezentáciách nastal čas na reflexiu a spätnú väzbu. Pozrite sa, čo v nej učitelia uviedli: ,,Zistili sme, že máme na škole toľko kreatívnych zanietených študentov, ktorým záleží na škole.“ Alebo: ,,Prekvapilo ma, že žiaci majú záujem propagovať svoju školu na ZŠ, boli medzi nimi aj maturanti, ktorých by to nemuselo zaujímať, a predsa sa zapojili.“ Iná profesorka zas napísala: „Páčila sa mi ich súhra, kamarátstvo a spolupráca všetkých odborov.“

Nebojte sa, vyjadriť sa mohli aj študenti. Pýtal som sa ich, čo sa vďaka tomuto projektu naučili: ,,Viem dotiahnuť veci do konca…. Naučila som sa byť pracovitá, tvorivá a kreatívna… Naučil som sa pracovať v tíme, určiť si priority…Viem, ako šíriť kampaň…Naučila som sa vytvoriť vlastnú reklamu.“

K mojim otázkam som pridal aj to, či sa chcú rozvíjať aj po tomto projekte, a ak áno, tak v čom. ,,Chcem sa naučiť pracovať v kolektíve a byť viac empatická…Chcem byť pozitívnejší… Chcem sa zlepšiť vo vytváraní propagačných materiálov, som ochotná vložiť do toho môj voľný čas.“

Prečo sa mladí ľudia učili robiť kampane?

Nešlo o to, aby na workshopoch vznikli brilantné marketingové kampane (i keď mnohé nápady naozaj stáli za to). Cieľom týchto workshopov bolo získať kľúčové zručnosti (kompetencie), vďaka ktorým by sa študenti dokázali lepšie uchytiť na trhu práce, a to sa, myslím, podarilo.

Zároveň sme chceli školám ukázať, aký hodnotný a tvorivý zdroj majú vo svojich študentoch, a povzbudiť ich, aby ich prijali za partnerov. Odborné stredné školy neraz bojujú s nedostatkom záujemcov o štúdium odborov, o ktoré je na pracovnom trhu záujem. Najlepšími odborníkmi na to, ako zatraktívniť tieto odbory v očiach budúcich adeptov na štúdium, sú samotní mladí ľudia.

Tu však naše dobrodružstvo nekončí

Ešte nás čakali dve stredné školy a jedna slávnostná konferencia. Na ňu sme pozvali aj kľúčových zamestnávateľov v regióne, ktorým sme odprezentovali výsledky kampaní či dopad projektu na školy.

O tom, ako si študenti vyrobili vlastné reklamné vaky, vymysleli školský „merch“, natočili úspešné promo video, a o tom, ako ma prekvapila riaditeľka školy, ktorá absolvovala celý môj workshop, sa dozviete v ďalšom blogu.

„Marketingové kampane stredných škôl očami študentov“ boli realizované Neziskovou organizáciou EPIC, vďaka finančnej podpore z programu Erasmus+ Európskej komisie. Aktivity boli súčasťou projektu „Záruky pre mladých ľudí na lokálnej úrovni“.

V článku sú použité fotografie z dvoch škôl, na ktorých sa konali workshopy.